Alghero, Sardínia: Ako tam, čo tam, kto tam…

Alghero je jedno z najkrajších miest, aké som v Taliansku navštívila. Môže za to nielen priezračné more a teplo aj v októbri, ale aj fakt, že mi je pohodový životný štýl na Juhu akosi bližší. Hovorí sa, že najlepšie obdobie na návštevu Sardínie je od začiatku septembra do konca októbra. Počasie je príjemné, no už nie úmorné ako v lete, a more je stále teplé. A mesto sa pomaly vyľudňuje.

Ako tam?

Paradoxom je, že bývam za Prahou pár minút od letiska. Leteli sme z Bratislavy. Jednak preto, že priame lety z Prahy do Alghera neexistujú, lieta sa len do Cagliari a Olbie. My sme chceli do Alghera a nechceli sme sa zdĺhavo presúvať. Aj keď sme sa napokon zdĺhavo presúvali na Slovensko, ale tu to poznáme a vďaka ceste za rodinou tak 3-krát ročne sme na to zvyknutí. Druhým dôvodom je, že aj s cenou lístka na vlak do Bratislavy nás cesta vyšla omnoho lacnejšie. Jedna letenka okolo € 130. Leteli sme so spoločnosťou Ryanair, let trval hodinku a 40 minút k tomu, a všetko prebehlo bez problémov, bez meškania, bez turbulencií. Kufre sme mali na páse skôr, ako sme k pásu dorazili. Akurát nechápem, prečo práve mňa si pri odlete z Alghera zvolili na kontrolu, či nemám na rukách stopy výbušnín 😀

Po prílete máte 2 možnosti. Letisko v Alghere je kúsok za mestom, pešo je to ďaleko, môžete teda využiť autobus, ktorý chodí prekvapivo načas, alebo využiť taxík či inú prepravnú službu, ktorú si viete objednať aj dopredu a nemusíte sa stresovať. No Alghero je skôr také mestečko, autobus už v noci z letiska nepremáva, a my sme prileteli okolo 22:00. Čakal nás tam teda signore s našim menom na papieriku. Aj keď táto služba stojí cez 30 EUR, za tú pohodu to stálo. Na náš apartmán sme dorazili do 10 minút, a mohli sme si ešte užiť pekný večer s výhľadom na… no netušíme, tma bola. Prekvapenie v podobe prístavu naľavo a pláže napravo prišlo až ráno.

Kde tam?

Možností ubytovania je nespočet. Hostely aj hotely začínajú už od 50 EUR za noc pre 2 osoby. Mimo sezóny nájdete takúto cenu aj za hotel priamo pri pláži. My sme to poňali trochu vo veľkom, ale to je tým, že syn bol v Taliansku prvýkrát (druhý, ale prvú návštevu si nepamätá, keďže mal rok), išli sme si tých pár dní proste užiť, že sme mimo domova a máme radšej B&B (v tomto prípade skôr Bed&Cucina), a zvolili sme teda apartmán od súkromného prenajímateľa s kuchyňou. 5 nocí, 800 EUR. Ale stálo to za to. Byt bol nádherný, väčší ako ten, v ktorom žijeme, kuchyňa plne vybavená, mali sme dve spálne, dva záchody (sen každej ženy, ktorá žije s mužom a ráno si spoločne dávajú kávu :)) terasy dve, z toho jedna obrovská, a výhľad na všetko, čo v tomto meste stojí za to. Naľavo hradby starého mesta, pred nami prístav, naľavo pláž, a pod oknami promenáda. Ubytovanie môžem len vrelo odporučiť. Jeho názov je Sorriso sul porto (Úsmev na prístav). Room tour nájdete na mojom Instagrame vo výbere Sardegna 2025. A navyše sme sa cítili ako domáci, lebo sme museli vynášať príslušný farebný kôš s odpadom na ulicu podľa toho, aký bol deň a čo práve odnášali. Takže plasty, sklo, papier, zmesový odpad. Jedine bioodpadu sme sa vyhli, ten sa vynášal v deň nášho príchodu. Pravidlom tohto ubytovania je, že v čase odchodu nesmú zostať v byte žiadne smeti. Nie, vôbec som skoro ráno v deň odchodu neniesla sáčok s odpadkami do malého koša na ulici….

Čo tam?

Alghero je kľudné mesto. Ak máte radi párty na Ibize, asi si tu pobyt nezabookujete. Ak máte radi kľud, spev na ulici, usmiatych a neuponáhľaných ľudí, dedkov posedávajúcich na každých pár metroch, more čisté ako v Karibiku a priaznivé ceny, budete tu ako doma. Napriek všeobecnému presvedčeniu Sardínia nie je prehnane drahá. Na dobré jedlo, domáce suveníry, cestovanie autobusom či nákupy v obchodoch neminiete veľa, keď to porovnám napríklad s Benátkami či veľkými mestami na severe. My sme síce minuli dosť, ale to je tým, že si radi doprajeme. Hlavne keď ide o Taliansko.

V Alghere máte niekoľko možností, kam sa vydať. Môžete blúdiť uličkami a spoznávať život v tejto časti sveta, môžete zájsť do starého mesta, obklopeného obrannými hradbami, kde nájdete úzke uličky, okná plné kvetín, mnoho reštaurácií a ešte viac obchodov s koralom, ktorý je najväčším obchodným artiklom Alghera už od roku 1354, kedy sa tejto oblasti zmocnil aragónsky kráľ Pietro IV.

Koraly tu nájdete vo všetkých podobách, ako náhrdelníky, náramky, vo forme corno portafortuna (rohu pre šťastie, amuletu, ktorý je na Juhu veľmi uznávaný), ale aj v podobe dekorácií do bytu. V starom meste je každý druhý obchod zameraný na predaj koralu či šperkov z neho či iných hornín z mora. A to aj s certifikátom, a za cenu už od 5 EUR.

Ak sa vám nechce chodiť, môžete zájsť na krásne pláže. Teda prekrásne pláže. Tá priamo v meste pri prístave je fajn, ale čím ďalej idete, tým krajšie sú. Po pár metroch napravo od prístavu natrafíte na pláže s platenými lehátkami. O niekoľko stoviek metrov ďalej sa nachádza najslávnejšia Spiaggia di Maria Pia, vzdialená od nášho bytu tak 2 kilometre. Je dostupná aj pešo, ale my sme sa zviezli autobusom, nakoľko syn je autobusový nadšenec, a nemohli sme si nechať ujsť príležitosť vyskúšať dopravu aj tu. Aspoň sme zistili, ako to tu funguje. Ale o tom potom, späť k pláži Maria Pia. More je také priezračné, že aj keď ste vo vode po krk, vidíte si prsty na nohách. Piesok je biely na celom pobreží. A bary fungujú na každých pár metroch, a to aj na konci sezóny. V Apúlii (Puglia) sme pred pár rokmi také šťastie nemali, v októbri už mimo mesta nefungovalo takmer nič.

Z Alghera si môžete urobiť aj výlet loďou do Neptúnovej jaskyne (Grotte di Nettuno), čo vás vyjde na € 17 na osobu. My sme ich nestihli, možno nabudúce. Zato v starom meste sme boli aj trikrát.

Späť k autobusu. Ak si lístok kúpite v jednom z Tabacchi, čo je vlastne trafika, zaplatíte za jeden € 1. Pre deti platí, že ak sú nižšie ako meter, neplatia. Teda nie je tu veková, ale výšková hranica. Ak si lístok kúpite u šoféra, už je to € 1,50. Ako som spomínala, autobusy jazdia načas. Raz som sa z terasy venovala „osamelej hre“, v rámci ktorej som sledovala na internete, kedy má autobus ísť, a kukala, či naozaj pôjde. Zastávka bola na dohľad. Na hlavné turistické miesta sa bez problémov dostanete aj pešo, ak sa vám nechce alebo máte dieťa, čo sa po pár metroch pýta „Už tam budeme?“ (a vy ste pritom na bezcieľnej obhliadke), využite autobus. Môžete využiť aj jednu z mnohých požičovní mopedov, ale to skôr v prípade, že dieťa nemáte alebo ste ho nechali u babičky.

Kto tam?

Ak máte aký taký výhľad na ulicu, rýchlo zistíte, čo Sardínčania milujú, respektíve koho. Psy. Bolo ich tu toľko, koľko by som nestretla ani v Prahe za týždeň. A môžu voľne pobehovať po mestskej časti pláže a plávať si v mori za konármi.

A pokiaľ ide o ľudí, najpočetnejšiu skupinu tvoria Taliani. Či už domáci alebo dovolenkujúci. A viete, kto je druhou najpočetnejšou skupinou? Slováci a Češi. Niet divu, keď sem Ryanair lieta každý deň. Niekoľkokrát denne som sa pousmiala, keď som ich začula, či už na ulici alebo prechádzať popod náš balkón. Tam som totiž trávila veľa času, nielen pri rannej kávičke, obede či vínku, ale aj preto, že syn mal deň horúčku, tak sme si užívali atmosféru (vtedy sme obzvlášť ocenili krásu nášho ubytovania a jeho výhľady) a na výlety sme si zašli oddelene. Ďalej bolo počuť len trochu angličtiny. A vlastne nič viac. Možno sa tu v letnom období nájde viac národností, no my sme iné nezačuli.

Nedá mi nepozastaviť sa nad Taliankami. A Talianmi. Ak je pravda, že predstava Taliana je len taký stereotyp, tu to neplatí. Talianov spoznáte na prvý pohľad. Prirodzenosť, elegancia, jemnosť, hrdosť, to z nich vyžaruje. Ženy i muži sú oblečení elegantne, dominujú farby ako čierna, biela, modrá. Vlasy husté, obočie výrazné, pleť svieža a opálená, pery narúžované. Ženy sú drobné a štíhle. Mladé baby spoznáte podľa koženej bundy, tie zrelšie podľa bundy prešívanej. Muži nosia elegantné nohavice a košele, v chladnejšom počasí majú cez ne pulóver či vestu. Čo nás prekvapilo, keď to porovnáme s našim krajom, nevideli sme ani jednu „umelinu“. Žiadne umelé riasy, nafúknuté pery, umelé prsia. Žiadne ružové vlasy, mikiny s kapucňou s rohom jednorožca, vulgárne pôsobiace oblečenie, proste veci, ktoré doma, ale i na Instagrame, vidíme denne. A to vyžarovanie, to sebavedomie, ktoré ani v náznaku nepôsobí namyslene či arogantne… to by Taliani mohli vyučovať.

Čo tam jesť?

Milujem talianske supermarkety, predovšetkým Conad, ktorý vyhľadávam v každom talianskom meste. Výrobky ich značky, či už základný sortiment značky Conad alebo výberový sortiment Sapori Dintorni (Okolité chute), určite vyskúšajte. Samozrejme, na trhu či v malých remeselných obchodoch nakúpite potraviny vyššej kvality, ale i za vyššiu cenu. A ak talianske chute poznáte len z nášho talianskeho týždňa v Lidl, budete prekvapení, ako základné potraviny chutia tu. Nehovoriac o tom, že u nás zoženiete confettura di fichi (figový džem, vhodný najmä k syrom) len zriedkavo a obyčajne aj veľmi draho. Ja som mala tento rok šťastie. Figám sa darí už aj na Slovensku. A svokrina suseda ich má na záhrade a nikomu nechutia. Tak som si svoj figový džem vyrobila sama. A keďže my sme si prenajali byt s kuchyňou a vzali tri kufre, z toho jeden poloprázdny, bolo jasné, že sa v Conade ocitneme často. Ale v Alghere nájdete aj Lidl, Coop a iné značky. Ceny sú porovnateľné s našimi, v prípade typicky talianskych výrobkov aj nižšie.

Pár príkladov z našich účteniek:

• Bio olivový olej € 8,90
• Cestoviny CONAD € 0,59
• Stelline Barilla (do polievky) € 0,97
• Rukola € 0,99
• Perlivá voda € 0,29
• Passata di pomodoro € 1,39
• Lemonsoda € 1,60
• Mortadella € 1,39
• Guanciale € 3,20
• Repkový olej € 1,59

Ak do Talianska nechodíte často, určite si zájdete na pizzu. Margherita začína od € 7. Nevynechajte ani gelato. To tu nebolo na každom kroku, za celé dni sme narazili na 3 miesta so zmrzlinou. Kopček pri prístave stál € 3, ale bolo výborné.

Sardínia je známa syrom s červami casumarzu, ale nájdete tu i klasiku ako pecorino sardo. No povedzme si na rovinu. Ste v Taliansku, aj parmigiano tu chutí akosi lepšie než ten z obchodu u nás doma. Z vín sú známe Cannonau, Vernaccia či Vermentino.

Ako skončiť

V ideálnom prípade skončiť tam. Navždy 🙂

Ak milujete Taliansko a rovnako ako ja túžite navštíviť všetkých 20 regiónov, Sardíniu určite raz navštívite. Máte na výber z viacerých miest. Ak si zvolíte práve Alghero, nielenže neoľutujete, ale budete mať problém posunúť sa k ďalšiemu regiónu. V Ríme i Benátkach som bola viackrát, a mám pocit, že ani Alghero som nevidela naposledy.

Ak máte vlastné postrehy zo Sardínie, budem rada, ak ich pridáte do komentárov.

A ak sa chcete ešte viac naladiť na taliansku atmosféru a zistiť, že taliansky spôsob života, ktorý zahŕňa štýl, úctu k rodine, vyznávanie sezónnosti, lokálnosti a tradícií, si môžete vychutnávať kdekoľvek, je tu pre vás e-knižôčka Život all´italiana.

Alghero je jedno z najkrajších miest, aké som v Taliansku navštívila. Môže za to nielen priezračné more a teplo aj v októbri, ale aj fakt, že mi je pohodový životný štýl na Juhu akosi bližší. Hovorí sa, že najlepšie obdobie na návštevu Sardínie je od začiatku septembra do konca októbra. Počasie je príjemné, no už…